PIATY TÝŽDEŇ V CEZROČNOM OBDOBÍ
Poďte, klaňajme sa a na zem padnime pred Pánom, ktorý nás stvoril, lebo on je náš Boh.
MODLITBA DŇA
Nebeský Otče, rodina tvojich veriacich sa spolieha iba na teba; prosíme ťa, ustavične nás ochraňuj s otcovskou láskou, aby sme pred tvojou opaterou žili vždy v pokoji. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Začiatok Knihy Genezis 1,1-19
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Ale zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a duch Boží sa vznášal nad vodami.
Boh povedal: „Buď svetlo!” A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Svetlo nazval Dňom a tmu Nocou. A nastal večer a ráno, prvý deň.
Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.” Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh nazval oblohu Nebom. A nastal večer a ráno, druhý deň.
Boh povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.” A tak sa stalo. Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom. A Boh videl, že je to dobré.
Ďalej Boh povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho druhu a v nich nech je semeno na zemi.” A tak sa stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho druhu i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
A nastal večer a ráno, tretí deň.
Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období, dní a rokov, nech svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.” A tak sa stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne, a menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy. Umiestil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem a vládli vo dne v noci a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré.
A nastal večer a ráno, štvrtý deň.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Zo svojich diel nech sa teší Pán.
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – O.
Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – O.
Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – O.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – O.
O. – Aleluja. Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 6,53-56
Keď sa Ježiš a jeho učeníci preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu.
A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, Pán Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu medzi ľuďmi. V dôvere v jeho dobrotu prednesme mu svoje prosby.
· Pane Ježišu, daj, aby Cirkev vysluhovaním sviatostí prinášala tomuto svetu uzdravenie a spásu.
· Prosíme ťa za tých, ktorí zastávajú verejné úrady, aby nehľadali svoju vlastné záujmy, ale aby slúžili tým, ktorí sú im zverení.
· Pane Ježišu, prosíme ťa za trpiacich, ktorí nesú bremeno choroby a bolesti, aby svoje utrpenie spájali s tvojím krížom a našli v ňom posilu.
· Prosíme ťa za matky (našej farnosti), aby boli vytrvalé a horlivé v modlitbách za svoje deti.
· Pane Ježišu, prosíme ťa za nás všetkých, aby sme boli citliví na potreby blížnych a vedeli im pomáhať v ich núdzi.
· Prosíme ťa, prijmi do svojej slávy našich zosnulých (M.) a daj im večnú odmenu v nebi.
Pane Ježišu, vyslyš naše prosby a daj nám silnú vieru, ktorá je zárukou večného života. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Čítanie z Knihy Genezis 1,20-2,4a
Boh povedal: „Nech sa vody hemžia živými tvormi a vtáky nech lietajú ponad zem na nebeskej oblohe.” A Boh stvoril veľryby a všetky živé tvory, ktoré sa hýbu a hemžia vo vodách, podľa svojho druhu, i všetky vtáky podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. Boh ich požehnal a povedal: „Vzrastajte, rozmnožujte sa a naplňte morské vody; aj vtáky nech sa rozmnožujú na zemi.
A nastal večer a ráno, piaty deň.
Boh povedal: „Zem nech vydá všetky druhy živých bytostí: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu.” A tak sa stalo. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky druhy zemských plazov. A Boh videl, že je to dobré.
Potom Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu. Nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom, nad zverinou i nad celou zemou; nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi. A stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.
Boh ich požehnal a povedal im:
„Vzrastajte a množte sa. Naplňte zem a podmaňte si ju. Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi.”
Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy s ich ovocím, v ktorom je semeno, aby vám boli za pokrm. A všetkým živočíchom zeme, všetkému nebeskému vtáctvu i všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe život, dávam za pokrm všetky zelené rastliny.”
A tak sa stalo. A Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. A nastal večer a ráno, šiesty deň.
Takto boli dokončené nebo a zem i všetka ich nádhera. Siedmeho dňa Boh ukončil dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si odpočinul po všetkých dielach, čo vytvoril. A Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh odpočíval po celom svojom diele, ktoré stvorením vytvoril.
Toto je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, * na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
čože je človek, že naň pamätáš, * a syn človeka, že sa ho ujímaš? – O.
Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, * slávou a cťou si ho ovenčil
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. * Všetko si mu položil pod nohy: – O.
ovce a všetok domáci statok * aj všetku poľnú zver,
vtáctvo pod oblohou a ryby v mori * i všetko, čo sa hýbe po dne mors-kom. – O.
O. – Aleluja. – Bože, nakloň mi srdce k svojej náuke a milostivo mi daj svoj zákon.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 7,1-13
K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.
Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?”
On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané:
‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.’
Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.”
A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca i svoju matku’ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.’
Vy však hovoríte: ‚Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,’ už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, Boh je jedinou istotou a skutočnou nádejou v živote človeka. Učme sa na ňom stavať celú svoju existenciu a vyprosujme si na to odvahu.
· Bože, tvoje slovo je živé a účinné; daj, nech si cirkevní predstavitelia pri vykonávaní svojej služby uvedomujú, že najvyšším zákonom je spása duší.
· Tvoja múdrosť bola pri stvorení sveta a ďalej ho udržuje; daj, nech sa ňou pri tvorbe a uplatňovaní zákonov nechajú viesť tí, čo nás spravujú.
· Tvoja láska uzdravuje, čo je zranené; daj, aby sme neostali slepí voči utrpeniu, ale ochotne sa starali o našich starých a nevládnych rodičom
· Tvoj Duch obnovuje tvárnosť zeme i mysle veriacich; daj, aby nás nádej na nové nebo a novú zem udržiavala v úsilí o spoluprácu pri spáse sveta.
· Tvoj Syn vyliatím svojej krvi spečatil novú a večnú zmluvu daj, nech zachovávaním zákona lásky ostaneme verní jeho evanjeliovému posolstvu.
Všemohúci Bože, ty dávaš prosiacim viac, ako sa odvažujú prosiť; vypočuj tieto naše modlitby, aby sme ešte viac mohli chváliť tvoju dobrotu. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Čítanie z Knihy Genezis 2,4b-9.15-17
Keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, ešte nevzišlo na zemi nijaké poľné krovie a ešte nerástla nijaká poľná rastlina, lebo Pán, Boh, nedal dážď na zem a človeka nebolo, žeby obrábal zem; len prameň vyvieral zo zeme a zavlažoval celý povrch zeme.
Vtedy Pán, Boh, stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.
Potom Pán, Boh, vysadil v Edene, na východe, záhradu a v nej umiestil človeka, ktorého bol utvoril. Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, krásnym na pohľad a chutným na jedenie; uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.
Pán, Boh, vzal človeka a umiestil ho v záhrade Edenu, aby ju obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo keď budeš z neho jesť, zomrieš.”
Počuli sme Božie slovo.
O. – Duša moja, veleb Pána; on je nesmierne veľký.
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – O.
Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – O.
Odnímaš im dych a hneď hynú * a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme. – O.
O. – Aleluja. – Tvoje slovo, Pane, je pravda; posväť nás pravdou.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 7,14-23
Ježiš znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.”
Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?” Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.
A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.”
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, Kristus nás vyzýva odstrániť každú nečistotu, aby sme mohli chváliť Božie meno. Preto sa spoločne modlime a vrúcne prosme.
· Pane, očisťuj a zdokonaľuj v láske Cirkev, ktorá ťa prijíma v tvojom slove a eucharistickom chlebe.
· Pane, veď strážcov verejného poriadku, aby bdeli nad mravnosťou a dodržiavaním zákonov v našej spoločnosti.
· Pane, obdaruj chápavým srdcom všetkých, ktorí sa starajú o chorých, aby aj oni vnímali hodnotu utrpenia, ktoré očisťuje.
· Pane, pomôž nám, aby sme vedeli hlbšie chápať zmysel Božích a cirkevných prikázaní.
· Pane, odpusť nám všetky zlé myšlienky a skutky, ktoré vychádzajú z nášho vnútra.
Pane Ježišu, vyslyš naše prosby, ktoré ti prednášame z úprimného srdca, a veď nás stále svojím Duchom, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Čítanie z Knihy Genezis 2,18-25
Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre, že je človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.”
Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetky nebeské vtáky, priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich pomenuje. Lebo ako Adam nazval každú živú bytosť, tak sa ona volá. A Adam dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám. Ale pomocník, ktorý by bol podobný Adamovi, sa nenašiel.
Pán, Boh, teda dopustil na Adama hlboký spánok. A keď zaspal, vybral jedno z jeho rebier a jeho miesto zaplnil mäsom. Z rebra, ktoré Pán, Boh, Adamovi vybral, utvoril ženu a priviedol ju k Adamovi.
A Adam zvolal:
„Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať Mužena, lebo z muža bola vzatá.”
Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú jedno telo.
Obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Blažení sú všetci, čo sa boja Pána.
Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách.
Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa mať dobre. – O.
Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola. – O.
Veru, tak bude požehnaný muž, * ktorý sa bojí Pána.
Nech ťa žehná Pán zo Siona, + aby si videl šťastie Jeruzalema * po všetky dni svojho života. – O.
O. – Aleluja. – V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 7,24-30
Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.
Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.”
Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.”
On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.” A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, Pán Ježiš uzdravil dcéru pohanskej ženy pretože vytrvalo prosila. Preto aj my s dôverou prednesme svoje prosby.
· Pane, daj, aby Cirkev umožnila všetkým ľuďom spoznať v Ježišovi Kristovi Spasiteľa sveta.
· Pane, daj, aby bohatšie krajiny pomáhali chudobnejším krajinám zmierňovať ich biedu.
· Pane, daj, nech všetci chorí a opustení nachádzajú v kresťanských bratoch a sestrách tvoju starostlivú lásku.
· Pane, daj, aby sa kresťanské rodiny schádzali na spoločných modlitbách a vzájomne sa posilňovali Božím slovom.
· Pane, daj, aby naši zosnulí (M.) spoznali tvoju dobrotu a milosrdenstvo, veď verili a dúfali v teba.
Pane Ježišu, vypočuj prosby svojho ľudu a dopraj nám vytrvať v tvojej milosti, aby sme konali vždy len dobro a šírili okolo seba pravú radosť a nádej. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Čítanie z Knihy Genezis 3,1-8
Had bol ľstivejší než všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh. I vravel žene: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?”
Žena mu odpovedala: „Jeme ovocie zo všetkých stromov, čo sú v záhrade. Len ovocie stromu, ktorý je uprostred záhrady, nám Boh zakázal jesť, ba aj dotknúť sa ho, aby sme nezomreli.”
No had povedal žene: „Nie, nezomriete. Ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.”
Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, že strom je na pohľad krásny a na získanie múdrosti vábivý; vzala z jeho ovocia a jedla a dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a jedol aj on. Obom sa otvorili oči a keď spoznali, že sú nahí, zošili figové listy a urobili si zástery.
Keď potom počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za popoludňajšieho vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromy záhrady.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu.
Blažený, komu sa odpustila neprávosť * a je oslobodený od hriechu.
Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta * a v ktorého mysli niet podvodu. – O.
Vyznal som sa ti zo svojho hriechu * a nezatajil som svoj priestupok.
Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.” * A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu. – O.
Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe * v čase tiesne.
A záplavy veľkých vôd * sa k nemu nepriblížia. – O.
Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením; * zahrnieš ma radosťou zo spásy. – O.
O. – Aleluja. – Pane, otvor naše srdce, aby sme porozumeli slovám tvojho Syna.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 7,31-37
Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.
Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,” čo znamená: „Otvor sa!” V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.
A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, s dôverou predstúpme pred Pána, ktorý vracia hluchým sluch a nemým reč, a prosme.
· Pane Ježišu, daj, aby si Cirkev vždy uvedomovala svoju povinnosť, ktorú si jej určil: učiť, chrániť, tešiť a posilňovať.
· Pane Ježišu, posilňuj kresťanov, aby ochotne konali skutky telesného a duchovného milosrdenstva.
· Pane Ježišu, daj sluchovo postihnutým bratom a sestrám pomocníkov na ich životnej ceste.
· Pane Ježišu, prebuď v opustených a ťažko skúšaných ľuďoch túžbu po živote s tebou.
· Pane Ježišu, daj nám silu, aby sme svojím jazykom neubližovali našim blížnym.
· Pane Ježišu, daj nám milosť, aby sme mali v úcte dobré meno a česť našich blížnych.
Pane Ježišu, ty uzdravuješ tých, ktorí veria v teba; vypočuj modlitby svojej Cirkvi a daj, aby ťa oslavovali všetky národy. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Čítanie z Knihy Genezis 3,9-24
Pán, Boh, zavolal Adama a povedal mu: „Kde si?”
On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.”
Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?”
Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.”
Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?” Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.” Tu povedal Pán, Boh, hadovi:
„Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.”
Žene povedal:
„Rozmnožím tvoje trápenie a tvoju ťarchavosť: v bolesti budeš rodiť deti, budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude nad tebou vládnuť.”
A Adamovi povedal: „Pretože si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal, nech je prekliata zem pre teba: s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života; tŕnie a bodľač ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné rastliny. V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a do prachu sa vrátiš.”
A nazval Adam svoju ženu Eva, pretože bola matkou všetkých žijúcich.
Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožené tuniky a obliekol ich. Potom Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás. Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol svojou rukou na strom života a nejedol z neho a nežil naveky!”
A Pán, Boh, ho vykázal zo záhrady Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. Vyhnal človeka a na východ od záhrady Edenu postavil cherubov a pohyblivý ohnivý meč, aby strážili cestu k stromu života.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Pane, stal si sa nám útočišťom z
pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili + a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky. – O.
Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!”
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž. – O.
Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; * sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá. – O.
A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. – O.
O. – Aleluja. – Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 8, 1-10
V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jest. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.”
Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?”
Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?” Oni odpovedali: „Sedem.”
Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.
I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.
Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, Pán Ježiš sa zľutoval nad hladným zástupom, ktorý ho počúval. Aj my sme sa zišli, aby sme počúvali jeho slová, preto sa vrúcne modlime.
· Modlime sa za biskupov a kňazov Cirkvi, aby v úzkom spojení so Svätým Otcom jasne vysvetľovali Božie pravdy.
· Modlime sa za predstaviteľov štátov, aby sa starali nielen o materiálne, ale aj duchovné potreby obyvateľov.
· Modlime sa za opustených a ľudí bez domova, aby v priazni druhých našli pomoc pri riešení svojich problémov.
· Modlime sa za seba samých, aby sme sa sýtili Božím slovom a boli jeho hodnovernými svedkami.
· Modlime sa za zosnulých kňazov, aby mali účasť na večnej liturgii v nebeskom Jeruzaleme.
Pane Ježišu, ty si naším pokrmom; vypočuj naše prosby a daj nám čisté srdce, aby sme ťa mohli často prijímať v Eucharistii. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Pane a Bože náš, ty si stvoril chlieb a víno ako obživu pre telo; daj, prosíme, aby sa nám stali aj sviatostným pokrmom pre večný život. Skrze Krista, nášho Pána.
SPEV NA PRIJÍMANIE
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
PO PRIJÍMANÍ
Milosrdný Bože, doprial si nám účasť na tom istom chlebe a kalichu; prosíme ťa, pomáhaj nám žiť tak, aby sme všetci boli jedno v Kristovi a radostne s ním spolupracovali na spáse sveta. Skrze Krista, nášho Pána.