TRINÁSTY TÝŽDEŇ
Tlieskajte rukami, všetky národy, jasajte Bohu hlasom radostným.
MODLITBA DŇA
Bože, láskavý Otče, vo sviatosti krstu prijal si nás za svojich a urobil si nás synmi svetla; prosíme ťa, nedopusť, aby sme upadli do tmy bludu, ale pomôž nám stále vyžarovať svetlo tvojej pravdy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Čítanie z Knihy Genezis 18,16-33
Mužovia sa z údolia Mambreho pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi odprevadiť ich.
A Pán povedal: „Môžem pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?! Veď z neho má byť veľký a mocný národ a v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme. Lebo jeho som si vyvolil, aby svojim synom a svojmu domu po sebe prikázal zachovávať Pánovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Pán mohol splniť na Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil.“
Preto Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim a pozriem sa, či naozaj robia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“
Muži sa odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám stále ešte stál pred Pánom.
Pristúpil bližšie a povedal: „Chceš naozaj zahubiť spravodlivého s bezbožným? A keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom?
Nech je ďaleko od teba urobiť niečo také: spravodlivého usmrtiť s bezbožným. Spravodlivý by bol na tom rovnako ako bezbožný. To nech je ďaleko od teba. Vari ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?“
Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému mestu.“
Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. Čo ak bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat? Zničíš kvôli piatim celé mesto?”
„Nezničím,“ odpovedal, „ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“
Abrahám mu znova povedal: „A čo ak sa ich tam nájde len štyridsať?“
Odpovedal: „Kvôli štyridsiatim ich nezničím.“
„Nehnevaj sa, prosím, Pán môj,“ pokračoval ďalej, „že ešte hovorím: A ak sa ich tam nájde len tridsať?“
Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“
Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom: Čo ak sa ich tam nájde dvadsať?“
Pán odpovedal: „Nezahubím ich kvôli dvadsiatim.“
„Prosím, nech sa nehnevá môj Pán,“ pokračoval, „že ešte raz prehovorím: A čo ak sa ich tam nájde len desať?“
Odpovedal: „Kvôli desiatim ich nezahubím.“
Keď sa Pán prestal rozprávať s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Milostivý a milosrdný je Pán.
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – O.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou. – O.
Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, * ani sa nehnevá naveky. – O.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – O.
O. – Aleluja. – Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 8,18-22
Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.”
Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.”
Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.”
Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Bratia a sestry, krstom sme sa stali učeníkmi Ježiša Krista,
ktorý nás povoláva do služby všetkým ľuďom. Preto ho teraz prosme o pomoc pre
všetkých našich bratov a sestry.
(Volajme: Pane, zmiluj sa.)
· Prosme za pokoj a požehnanie pre pápeža M., nášho biskupa M., všetkých kňazov a pre celý kresťanský ľud.
· Prosme za tých, ktorí nás žiadali o modlitbu, aby im Pán pomohol v ich ťažkostiach.
· Prosme za priaznivé počasie, aby nám zem dala hojnú úrodu.
· Prosme za tých, ktorí sú na cestách, aby sa šťastne vrátili domov.
· Prosme za tých, ktorí sa rozhodli nasledovať Krista, aby mu zostali navždy verní.
· Prosme za zomrelých (M.), aby dosiahli večnú radosť a blaženosť v nebeskom domove.
Ježišu, náš milovaný Majster, zmiluj sa nad svojím ľudom, ktorý ťa nasleduje na ceste spásy, a vyslyš naše prosby, lebo ty si naše útočisko a sila teraz i na veky vekov.
Čítanie z Knihy Genezis 19,15-29
Anjeli naliehali na Lota: „Vstaň, vezmi svoju ženu a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si nezahynul v zločinnom meste.“ A keď váhal, chytili ho muži za ruku i jeho ženu a obe dcéry, lebo Pán ho chcel zachrániť, vyviedli ho von a nechali ho za mestom.
Tam anjel povedal: „Zachráň sa, ide ti o život. Neobzeraj sa a nezastavuj sa nikde v tomto okolí. Hľadaj útočište v horách, aby si nezahynul.“
Lot im povedal: „Prosím, nie, Pane. Tvoj sluha našiel milosť pred tebou a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si mi preukázal, keď si mi zachránil život. Ale do hôr ujsť nevládzem, zachytí ma pohroma a umriem. Pozri, tu neďaleko je malé mesto, tam môžem ujsť, v ňom sa zachránim. Či nie je malé? A ja ostanem nažive.“
On mu povedal: „Nuž dobre, aj túto tvoju prosbu vyslyším a mesto, za ktoré sa prihováraš, nezničím. Utekaj a skry sa tam, lebo nemôžem nič robiť, kým ta nedôjdeš.“ Preto sa to mesto volá Segor.
Nad krajinu vyšlo slnko, keď Lot došiel do Segoru. Vtedy Pán spustil na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána a zničil obe mestá i celý okolitý kraj; všetkých obyvateľov miest a všetky poľné rastliny. Jeho žena sa obzrela za seba a premenila sa na soľný stĺp.
Keď Abrahám ráno vstal, išiel na miesto, kde predtým stál s Pánom, pozrel sa na Sodomu a Gomoru a na celý kraj okolo a videl vystupovať zo zeme žeravý popol a dym ako z pece.
Keď Boh ničil mestá a okolie tohoto kraja, spomenul si na Abraháma a Lota zachránil zo skazy miest, v ktorých býval.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Mám pred očami, Pane, tvoju dobrotu.
Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, * ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.
Pred očami mám tvoju dobrotu * a konám podľa tvojej pravdy. – O.
Nezatrať moju dušu s hriešnikmi * a môj život s ľuďmi krvilačnými.
Ich ruky sú poškvrnené zločinmi, * ich pravica je plná úplatkov. – O.
Ale ja kráčam v nevinnosti, * vykúp ma a buď mi milostivý.
Moja noha stojí na rovnej ceste; * v zhromaždeniach chcem velebiť Pána. – O.
O. – Aleluja. – Spolieham sa na Pána, moja duša sa spolieha na jeho slovo.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 8, 23-27
Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.
Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!”
On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!” Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.
Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?”
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, Ježiš Kristus, ktorého poslúcha vietor i more, nás neustále zahŕňa svojou starostlivou láskou. Preto mu s dôverou prednesme svoje prosby.
(Volajme: Pane, zachráň nás.)
· Modlime sa za nášho Svätého Otca M., aby z Ježišovej moci čerpal silu a múdrosť viesť aj v nepokojných časoch loďku Cirkvi.
· Modlime sa za ustráchaných ľudí, aby hľadali záchranu v Kristovi, ktorý nikoho neopustí.
· Modlime sa za celé ľudstvo, aby sme sa šetrne správali k prírode a zachovali ju pre budúce generácie..
· Modlime sa za zúrodňujúci dážď, aby všade, kde je potrebný, priniesol životodarnú vlahu.
· Modlime sa za naše eucharistické spoločenstvo, aby sme posilnení vo viere víťazili nad každým nebezpečenstvom a strachom.
Pane, Ježišu Kriste, ty sa neustále o nás staráš a chrániš nás, v tebe je naša nádej a pomoc; vyslyš naše prosby a ochráň nás pred malomyseľnosťou, aby sme vždy dôverovali v teba. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Čítanie z Knihy Genezis 21,5.8-20
Keď mal Abrahám sto rokov, narodil sa mu syn Izák. Chlapec vyrástol a odstavili ho. V deň odstavenia urobil Abrahám veľkú hostinu.
A keď Sára videla, ako syn Egypťanky Agar šantí s jej synom Izákom, povedala Abrahámovi: „Vyžeň slúžku i jej syna, lebo syn slúžky nesmie dediť s mojím synom Izákom!“ Abraháma sa to veľmi dotklo, veď to bol jeho syn.
Ale Boh mu povedal: „Netráp sa kvôli chlapcovi a svojej slúžke. Počúvni všetko, Čo ti povedala Sára, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo. Ale aj zo syna slúžky urobím veľký národ, pretože je tvojím potomkom.”
Abrahám teda skoro ráno vstal, vzal chlieb a mech s vodou, naložil to Agar na chrbát, dal jej chlapca a prepustil ju.
Ona odišla a blúdila po púšti Bersabe. A keď sa minula voda z mecha, položila chlapca pod ker, poodišla a sadla si opodiaľ, asi akoby šípom dostrelil, lebo si vravela: „Nemôžem hľadieť, ako dieťa zomiera.“ Tak sedela obďaleč a nahlas plakala.
Ale Boh počul hlas chlapca a Boží anjel zavolal z neba na Agar: „Čo ti je, Agar? Neboj sa, Boh počul hlas chlapca z miesta, kde je. Vstaň, vezmi chlapca a staraj sa oň, lebo z neho urobím veľký národ.“
Boh jej otvoril oči a zbadala prameň vody. Išla, naplnila si mech a napojila chlapca. Boh bol s ním; a keď vyrástol, býval na púšti a stal sa z neho mladý lukostrelec.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – O.
Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.
Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. – O.
Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej.
Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? – O.
O. – Aleluja. – Otec nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 8,28-34
Keď Ježiš prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli oproti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?”
Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň. Zlí duchovia ho prosili:
„Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň!” On im povedal:
„Choďte.” A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách.
Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi. Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, vždy, keď sme svedkami pôsobenia zla, hľadajme pomoc v Ježišovi Kristovi, ktorý má moc aj nad zlými duchmi, a volajme k nemu.
· Pane, chráň svoju Cirkev pred každým zlom a nástrahami diabla.
· Pane, osloboď spoločenský a politický život od vplyvu zlého ducha.
· Pane, očisti naše rodiny a kresťanské spoločenstvá od každého neporiadku a nepokoja.
· Pane, posilňuj nás v boji s pokušením a hriechom.
· Pane, daj, nech na nás, kresťanoch, svet spozná, akým šťastím je veriť v teba.
· Pane, vysloboď zomrelých z očistca a daj im večnú spásu.
Pane Ježišu, ty si naše útočisko a sila; vypočuj naše modlitby a prosby, chráň nás od všetkého zla a daj, aby sme sa nikdy neodlúčili od teba. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Čítanie z Knihy Genezis 22,1-19
Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal:
„Tu som.“ Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“
Abrahám vstal ešte za noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal dreva na zápalnú obetu a vybral sa na miesto, ktoré mu Boh označil.
Keď na tretí deň Abrahám zdvihol oči, zďaleka uzrel to miesto a povedal svojim sluhom: „Čakajte tu s oslom. Ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa a vrátime sa k vám.“
Potom Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách oheň a nôž.
Ako išli sami dvaja, vravel Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu povedal: „Čo chceš, syn môj?“ „Pozri,“ hovorí Izák, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde?“ Abrahám odvetil: „Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“ A vedno šli ďalej.
Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár, poukladal naň drevo, zviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo. Potom Abrahám vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna.
Ale v tom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“
Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu. A toto miesto nazval: „Pán sa stará;“ a tak sa až podnes hovorí: „Na vrchu Pán sa stará.“
Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám – taký je výrok Pána –: Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“
Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Bersaby. A Abrahám ostal bývať v Bersabe.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Pred tvárou Pána budem kráčať v krajine žijúcich. Alebo: Aleluja.
Milujem Pána, lebo vypočul * môj prosebný hlas,
lebo svoj sluch naklonil ku mne, * kedykoľvek som ho vzýval. – O.
Keď ma omotali povrazy smrti * a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,
keď som sa ocitol v súžení a trápení, + vzýval som meno Pánovo: * „Pane, zachráň môj život!“ – O.
Milostivý a spravodlivý je Pán, * náš Boh sa zľutúva.
Pán ochraňuje maličkých; * pomohol mi, keď som bol v biede. – O.
Lebo môj život zachránil od smrti, + moje oči od sĺz * a moje nohy pred pádom.
Pred tvárou Pána budem kráčať * v krajine žijúcich. – O.
O. – Aleluja. – V Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nám odovzdal slovo zmierenia.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 9,1-8
Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.”
Vtedy si niektorí zákonníci povedali: „Tento sa rúha.”
Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach’? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň a choď’?
Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” – povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!” A on vstal a odišiel domov.
Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, Syn človeka má moc uzdravovať a odpúšťať hriechy. Preto ho s dôverou prosme.
(Volajme: Pane, zmiluj sa nad nami a vyslyš nás.)
· Za všetkých pokrstených: aby čoraz viac dozrievali vo svojej viere, prosme Pána.
· Za ľudí, ktorí sa boja pristúpiť k sviatosti zmierenia: aby túžba po Božej láske a odpustení prelomila v nich bariéru strachu a hanblivosti, prosme Pána.
· Za chudobných a chorých: aby sa vo svojom utrpení necítili sami a našli pomocnú ruku vo svojich blížnych, prosme Pána.
· Za naše (farské) spoločenstvo: aby sme boli neustále vďační za sviatostné odpustenie hriechov a preukázané milosrdenstvo, prosme Pána.
· Za našich zomrelých (M.): aby dosiahli odpustenie a večnú slávu v nebi, prosme Pána.
Ježišu Kriste, Syn človeka, ty máš moc odpúšťať hriechy; zmiluj sa nad nami a vyslyš naše prosby, aby sme mohli povstať do nového života s tebou. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Čítanie z Knihy Genezis 23,1-4.19;24,1-8.62-67
Sára sa dožila stodvadsaťsedem rokov a zomrela v Kariatarbé, čo je Hebron, v krajine Kanaán. Abrahám išiel smútiť za ňou a oplakávať ju.
Potom prerušil pohrebný obrad a povedal Hetejcom: „Som u vás len cudzinec a hosť. Dajte mi u vás miesto na dedičnú hrobku, kde by som mohol pochovať svoju mŕtvu.“
Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru v jaskyni na pozemku Makpela oproti Mambre, čo je Hebron, v krajine Kanaán. Abrahám bol už starec vysokého veku a Pán ho vo všetkom požehnával.
Tu Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi svojho domu, ktorý spravoval celý jeho majetok: „Polož svoju ruku pod moje bedrá a zaprisahám ťa na Pána, Boha neba i zeme, že môjmu synovi nevezmeš ženu z dcér Kanaáncov, medzi ktorými bývam, ale pôjdeš do mojej vlasti, k mojim príbuzným a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka.“
Sluha odvetil: „A ak žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny, mám tvojho syna zaviesť naspäť do krajiny, z ktorej si vyšiel?“
Abrahám mu povedal: „Neopováž sa; nikdy ta nesmieš zaviesť môjho syna! Pán, Boh nebies, ktorý ma vyviedol z domu môjho otca a z môjho rodného kraja, ktorý so mnou hovoril a prisahal mi: ‚Túto zem dám tvojmu potomstvu,’ pošle pred tebou svojho anjela, aby si tam vybral ženu môjmu synovi. A keby žena nechcela ísť s tebou, táto prísaha ťa neviaže. Len môjho syna ta nevoď!“
Izák prišiel od studne Lachajroi a býval v Negebe. Na sklonku dňa vyšiel Izák do poľa žialiť. Keď zdvihol oči, videl prichádzať ťavy.
Aj Rebeka zdvihla oči a zbadala Izáka. Zosadla z ťavy a opýtala sa sluhu: „Kto je tamten človek, čo nám ide oproti po poli?“ On jej odpovedal: „To je môj pán.“ Rýchlo vzala závoj a zahalila sa.
Sluha potom porozprával Izákovi všetko, čo vykonal, a Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si Rebeku za ženu a tak ju miloval, že sa uspokojil nad smrťou svojej matky.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Oslavujme Pána, lebo je dobrý
Alebo :
Aleluja.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási? – O.
Blažení sú tí, čo zachovávajú právo + a konajú spravodlivo v každý čas. * Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu. – O.
Navštív nás svojou spásou, * aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu * a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi. – O.
O. – Aleluja. – Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 9,9-13
Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu:
„Poď za mnou!” On vstal a išiel za nim.
Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?”
On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.’ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.”
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, Pán Ježiš vyzdvihuje viac milosrdenstvo než obetu. S vedomím svojej hriešnosti prednesme mu svoje prosby.
(Volajme: Pane, buď nám milosrdný a vyslyš nás.)
· Prosíme ťa, Pane, za Boží ľud, aby vždy vedel rozpoznať tvoju vôľu.
· Prosíme ťa za povolaných na zasvätený život, aby s radosťou vytrvali v modlitbe a zostali verní svojim sľubom.
· Prosíme ťa za colníkov a finančných úradníkov, aby boli poctiví a spravodlivo vykonávali svoje povolanie.
· Prosíme ťa za rodiny našej farnosti, aby boli skutočnými domácimi cirkvami.
· Prosíme ťa za nás tu zhromaždených, aby sme horlivou vierou odpovedali na Božie volanie a životom svedčili o tebe.
· Prosíme ťa za našich zomrelých (M.), aby pre tvoje milosrdenstvo dosiahli večný život.
Pane, Ježišu Kriste, svojím milosrdenstvom uzdravuješ hriešnikov; zhliadni na naše prosby a daj, aby sme aj my boli milosrdní k našim bratom a sestrám. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Čítanie z Knihy Genezis 27,1-5.15-29
Izák zostarel a oči mu tak zoslabli, že nevidel. Zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: „Syn môj.“ On odvetil: „Tu som.“
Otec mu povedal: „Vidíš, už som starý a neviem, kedy zomriem. Vezmi si zbraň, tulec a luk, a vyjdi na pole. Keď niečo ulovíš, priprav mi z toho pokrm, veď vieš, aký mám rád, a prines mi ho. Zajem si a požehnám ťa prv, ako zomriem.“
Ale Rebeka počula, čo Izák hovoril svojmu synovi Ezauovi. Ezau odišiel na pole, aby niečo ulovil a priniesol, a Rebeka obliekla Jakuba do najlepších Ezauových šiat, čo mala v dome pri ruke, a kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. Potom dala svojmu synovi Jakubovi do rúk chutné jedlo a chlieb, čo pripravila.
On išiel k otcovi a povedal: „Otče môj.“
Ten odvetil: „Počúvam. Kto si, syn môj?“
A Jakub povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Poď, sadni si, jedz, čo som ulovil, a požehnaj ma.“
Ale Izák sa opýtal svojho syna: „Ako si mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj?“
On odvetil: „Pán, tvoj Boh, chcel, aby som na to natrafil.“
Izák povedal Jakubovi: „Pristúp bližšie, nech sa ťa dotknem, syn môj, a zistím, či si ty môj syn Ezau alebo nie.“ On pristúpil k otcovi a keď ho Izák ohmatal, povedal: „Hlas, hlas je síce Jakubov, ale ruky, ruky sú Ezauove.“
Nepoznal ho, lebo mal ruky chlpaté ako jeho starší syn. Preto ho požehnal. A znova sa ho spýtal: „Naozaj si to ty, môj syn Ezau?“ On odpovedal: „Áno, ja som to.“
Izák povedal: „Prines mi to. Budem jesť z tvojho úlovku, syn môj, a požehnám ťa.“
Podal mu to a on jedol. A podal mu aj víno. Jeho otec Izák si upil a povedal mu: „Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“
Podišiel k nemu a pobozkal ho. Izák zacítil vôňu jeho šiat a žehnal ho, hovoriac:
„Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa úrodného poľa, ktoré požehnal Pán.
Nech ti Boh dá nebeskú rosu, žírnosť zeme a hojnosť zrna i muštu.
Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy. Buď pánom nad svojimi bratmi a nech sa pred tebou skláňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa bude preklínať, a požehnaný, kto ťa bude žehnať.“
Počuli sme Božie slovo.
O. – Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý. Alebo: Aleluja.
Chváľte meno Pánovo, * chváľte ho, služobníci Pánovi,
ktorí ste v dome Pánovom * a na nádvoriach domu nášho Boha. – O.
Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;
veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. – O.
Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi.
Čokoľvek Pán chce, + urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. – O.
O. – Aleluja. – Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 9,14-17
K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?”
Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.
Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia.
Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.”
Počuli sme slovo Pánovo.
PROSBY
Bratia a sestry, v dôvere, že Panna Mária, Matka milosti oroduje za nás, obráťme sa na Boha Otca a prednesme mu svoje prosby.
· Modlime sa za Cirkev na celom svete, aby ako Kristova nevesta horlivo a odvážne vydávala svedectvo o svojom Ženíchovi.
· Modlime sa za mladých ľudí, aby prijímali evanjeliové morálne zásady, usilovali sa ich pochopiť a podľa nich aj žili.
· Modlime sa za rozdávateľov svätého prijímania, aby sami plnšie žili z tajomstva Eucharistie, ktorej sa dotýkajú.
· Modlime sa za všetkých, ktorí sú na prázdninách a dovolenkách, aby popri oddychu nezabúdali na svoje kresťanské povinnosti.
· Za nás tu prítomných, aby sme sa svätosťou života stali vzorom pre ľudí vzdialených od Boha.
Bože, ty nás napĺňaš svojou múdrosťou; vyslyš naše prosby a daj nám silu premieňať náš život tak, aby sme vytrvalo ohlasovali radostnú zvesť evanjelia. Skrze Krista, nášho Pána.
Nekonečný Bože, svätými tajomstvami, ktoré slávime, uskutočňuješ v nás dielo spásy; daj, prosíme, aby naša služba pri tvojom oltári zodpovedala svätosti tejto obety. Skrze Krista, nášho Pána.
SPEV NA PRIJÍMANIE
Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému.
PO PRIJÍMANÍ
Prosíme ťa, Otče, eucharistická obeta, ktorú sme slávili a z ktorej sme prijímali, nech zveľaďuje v nás božský život, aby sme láskou boli stále spojení s tebou a vytrvalo konali dobré skutky. Skrze Krista, nášho Pána.