158. Púte na sväté miesta, k hrobom svätých a do svätýň, či sa už konajú v tradičných alebo v nových formách, treba pokladať v pastoračnom živote za dôležité, lebo podnecujú veriacich na obrátenie, posilňujú ich kresťanský život a napomáhajú apoštolskú činnosť.
159. Treba sa postarať, aby sa to, čo je vlastné kresťanskej púti, totiž jej duchovná povaha, primerane vysvetlilo a vhodne pripravilo, aby sa pútnici naozaj stali „cestujúcimi hlásateľmi Krista" (Apostolicam actuositatem, 14) a v hojnej miere získali ovocie púte.
160. Aby sa to ľahšie dosiahlo, bude dobré na začiatku alebo na záver púte usporiadať primerané slávenie, pri ktorom sa pútnikom udelí osobitné požehnanie.
161. Tu predložené obrady môže použiť tak kňaz, ako aj diakon.
I. OBRAD POŽEHNANIA PÚTNIKOV ODCHÁDZAJÚCICH NA CESTU
II. OBRAD POŽEHNANIA PÚTNIKOV PRED NÁVRATOM ALEBO PO NÁVRATE
I. OBRAD POŽEHNANIA PÚTNIKOV ODCHÁDZAJÚCICH NA CESTU
ÚVODNÉ OBRADY
162. Na úvod sa môže spievať vhodná pieseň, potom kňaz povie:
K.: V mene Otca i Syna + i Ducha Svätého.
Ľ.: Amen.
K.: Boh, naša spása a naša útecha, nech je s vami všetkými.
Ľ: I s duchom tvojím.
163. Kňaz sa prihovorí takto alebo podobne:
K.: Drahí bratia a sestry, teraz, keď nastupujeme na túto svätú púť; treba, aby sme si uvedomili, ako sme dospeli k tomuto svätému predsavzatiu.
Miesta, ktoré túžime navštíviť, svedčia o nábožnosti Božieho ľudu, ktorý tam častejšie prichádza, aby sa odtiaľ vrátil posilnený smelo vyznávať kresťanský život a ochotný horlivo konať skutky lásky.
Ale aj veriacim, ktorí tam bývajú, musíme my, pútnici, niečo priniesť: príklad našej viery, nádeje a lásky, aby sme sa všetci, aj domáci i cudzí, navzájom obohacovali.
164. Nasleduje čítanie Božieho slova. Lektor, niekto z prítomných alebo sám kňaz prečíta buď nasledujúci text, alebo vyberie iný vhodný.
ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA
Sme vzdialení od Pána
Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 5, 6b - 10
Kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.
Počuli sme Božie slovo.
165. Ak je to vhodné, kňaz sa môže krátko prihovoriť prítomným a povzbudiť ich na cestu.
166. Potom nasleduje spoločná modlitba veriacich.
SPOLOČNÁ MODLITBA VERIACICH
K.: S dôverou vzývajme Boha, počiatok a cieľ našej ľudskej púte, a volajme:
Nebeský Otče, milostivo nás sprevádzaj na našej púti.
· Svätý Otče, ty si dal svojmu ľudu putujúcemu na púšti seba samého za vodcu a cestu; láskavo nás, čo začíname túto cestu, podporuj svojou ochranou, aby sme prekonali všetky prekážky a šťastlivo sa vrátili k svojim drahým.
· Ty si nám dal svojho jednorodeného Syna ako cestu, po ktorej prídeme k tebe; daj, aby sme ho verne a vytrvalo nasledovali.
· Ty si nám dal Máriu, vždy Pannu, ako obraz a príklad nasledovania Krista; daj, aby sme na ňu stále hľadeli a dôstojne kráčali v novosti života.
· Ty skrze Ducha Svätého vedieš k sebe svoju Cirkev putujúcu na zemi; daj, aby sme nadovšetko hľadali teba a kráčali po ceste tvojich príkazov.
· Ty nás voláš k sebe po ceste spravodlivosti a pokoja; daj, aby sme raz mohli hľadieť na teba vo večnej otčine.
167. Kňaz uzavrie spoločnú modlitbu modlitbou požehnania, ktorú prednesie s rozopnutými rukami.
MODLITBA POŽEHNANIA
K.: Všemohúci Bože, ty vždy preukazuješ svoje milosrdenstvo tým, čo ťa milujú, a v nijakej krajine nie si vzdialený od tých, čo ťa hľadajú; stoj pri svojich nábožne putujúcich služobníkoch a riad' + ich cestu podľa svojej vôle; cez deň ich zahaľ svojou spásnou tôňou, v noci ich osvieť svetlom svojej milosti a sprevádzaj ich, aby šťastlivo prišli na miesto, kam sa uberajú. Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ.: Amen.
168. Celý obrad sa ukončí záverečným požehnaním.
ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE
K.: Pán s vami.
Ľ.: I s duchom tvojím.
K.: Pán nech riadi našu cestu a upraví ju v priazni svojej spásy.
Ľ.: Amen.
K.: Nech je pri nás Pán a nech je naším milostivým sprievodcom.
Ľ.: Amen.
K.: Nech cestu, na ktorú s dôverou nastupujeme, s Božou pomocou šťastlivo skončíme.
Ľ.: Amen.
K.: A požehnanie všemohúceho Boha Otca i Syna + i Ducha Svätého nech zostúpi na vás a zostane vždy s vami.
Ľ.: Amen.
K.: Dobrorečme Pánovi.
Ľ.: Bohu vďaka.
169. Na záver je vhodné spievať primeranú pieseň. ; |
II. OBRAD POŽEHNANIA PÚTNIKOV PRED NÁVRATOM ALEBO PO NÁVRATE
170. Na úvod je možné spievať vhodnú pieseň.
ÚVODNÉ OBRADY
K.: V mene Otca i Syna + i Ducha Svätého.
Ľ.: Amen.
K.: Boh, naša nádej a naša útecha, nech vás naplní pokojom a radosťou v Duchu Svätom a nech je s vami všetkými.
Ľ.: I s duchom tvojím.
171. Kňaz sa prihovorí takto alebo podobne:
K.: Boh nám, pútnikom, poskytol osobitný čas milosti. S dôverou sme navštívili posvätné miesta a to nás vnútornou silou ženie, aby sme si obnovili srdce.
Svätyne, ktoré (Svätyňa, ktorú) sme navštívili, sú (je) znakom Kristovho tela, Cirkvi, čiže nie rukou urobeného Božieho domu, do ktorého patríme ako živé a vyvolené kamene postavené na ňom ako na uholnom kameni.
A keď sa vraciame domov k svojim, prežívame svoje povolanie, ktorým sa stávame vyvoleným národom, kráľovským kňazstvom, svätým národom a ľudom určeným na vlastníctvo, aby sme zvestovali slávne skutky toho, ktorý nás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.
172. Nasleduje čítanie Božieho slova. Lektor, niekto z prítomných alebo sám kňaz prečíta buď nasledujúci text, alebo vyberie iný vhodný.
ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA
Sme pred tebou, Bože, pútnici a cudzinci
Čítanie z Prvej knihy Kroník 29, 9-18
Ľud sa radoval z veľkej ochoty kniežat a iných, že celým srdcom obetovali dary Pánovi; ale aj kráľ Dávid sa veľmi radoval. I dobrorečil Pánovi pred celým zhromaždením: „Zvelebený buď, Pane, Bože nášho otca Izraela, od vekov naveky. Tvoja je, Pane, vznešenosť i moc, sláva, jas a veleba, lebo tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, Pane, kráľovstvo, ty si vyvýšený ako hlava nad všetkým. Od teba pochádza bohatstvo i sláva; ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila, tvoja ruka robí všetko veľkým a mocným. Teraz ťa teda, Bože náš, oslavujeme a velebíme tvoje slávne meno. Veď kto som ja a čo je môj ľud, aby sme ti mohli toto všetko obetovať? Tvoje je toto všetko. Dávame ti, čo sme z tvojej ruky prijali. Veď sme pred tebou pútnici a cudzinci, ako všetci naši otcovia; ako tieň sú naše dni na zemi a bez nádeje. Pane, Bože náš, všetko toto množstvo, čo sme pripravili, aby sa postavil dom tvojmu svätému menu, je z tvojej ruky a tvoje je všetko. Viem, Bože môj, že skúmaš srdcia a úprimnosť miluješ; a preto som aj ja v úprimnosti svojho srdca s radosťou priniesol toto všetko a teraz vidím, s akou radosťou tvoj ľud, ktorý je tu, dobrovoľne ti prináša dary. Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraelu, našich otcov, zachovaj naveky to, čo si tvoj/ľud v srdci predsavzal a nech vždy trvá toto zmýšľanie na tvoju úctu."
Počuli sme Božie slovo.
173. Ak je to vhodné, kňaz sa krátko prihovorí prítomným. Potom nasleduje spoločná modlitba veriacich.
SPOLOČNÁ MODLITBA VERIACICH
K.: Pokorne prosme Pána neba i zeme, ktorý sa rozhodol, aby v Kristovej ľudskej prirodzenosti prebývala plnosť božstva, a volajme:
Zhliadni, Pane, zo svojej svätyne a požehnaj svoj ľud.
· Svätý Otče, ty si svojmu ľudu pri veľkonočnom prechode z Egypta tajomne naznačil cestu spásy, ktorou sa má uberať; daj, aby sme sa na našich cestách celým srdcom a veľkodušne pripútali k tebe.
· Ty si svoju Cirkev postavil ako svätyňu vo svetle, aby z nej vyžarovalo pravé svetlo pre všetkých; daj, aby všetky národy prúdili do nej a kráčali po tvojich cestách.
· Ty si nám zjavil, že tu nemáme trvalé bydlisko; daj, aby sme s dôverou vyhľadávali budúce.
· Ty nás učíš, že na cestách života treba rozoznávať znamenia tvojej prítomnosti; daj, aby sme mali na ceste ako sprievodcu tvojho Syna a aby bol naším hosťom pri lámaní chleba.
174. Spoločnú modlitbu uzavrie kňaz modlitbou požehnania, ktorú prednesie s rozopnutými rukami.
MODLITBA POŽEHNANIA
K.: Velebíme ťa, Bože, Otec nášho Pána Ježiša Krista, že si si zo všetkých národov vyvolil tebe oddaný ľud, ktorý koná dobré skutky; milosrdne zahrň svojím + požehnaním srdcia týchto bratov, ktorých si sa dotkol svojou božskou láskou, aby sa vernejšie k tebe vinuli a ochotnejšie ti slúžili; a keď sa s radosťou vrátia domov k svojim drahým, daj, aby tvoje obdivuhodné diela vyzdvihovali slovami a zjavovali skutkami. Skrze Krista, nášho Pána.
Ľ.: Amen.
175. Celý obrad sa uzavrie záverečným požehnaním. ;
ZÁVEREČNÉ POŽEHNANIE
K.: Pán s vami.
Ľ.: I s duchom tvojím.
K.: Pán neba i zeme, ktorý milostivo chcel byť s vami na tejto púti, nech vás ustavične opatruje a chráni.
Ľ.: Amen.
K.: Boh, ktorý v Ježišovi Kristovi zhromaždil v jedno svojich rozptýlených synov, nech vám dá, aby ste aj vy boli v ňom jedno srdce a jedna duša.
Ľ.: Amen.
K.: Boh, ktorý milostivo pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči, nech svojím požehnaním upevní vašu nábožnosť.
Ľ.: Amen.
K.: A požehnanie všemohúceho Boha Otca i Syna + i Ducha Svätého nech zostúpi na vás a zostane vždy s vami.
Ľ.: Amen.
K.: Iďte v mene Božom.
Ľ.: Bohu vďaka.
176. Je chvályhodné zakončiť obrad primeranou piesňou.