NÁVŠTEVA CHORÝCH
42. Všetci veriaci majú účasť na starostlivosti a láske Krista a Cirkvi voči chorým. Preto podľa svojho postavenia majú mať o nich starosť, majú ich navštevovať, posilňovať v Pánovi a bratsky im pomáhať v ich potrebách.
43. Najmä farári a ostatní, ktorí sa starajú o chorých, nech sa im prihovoria slovami viery, ktorými ich poučia o význame ľudskej choroby v tajomstve spásy. Okrem toho nech ich povzbudia, aby osvietení vierou vedeli sa spojiť s trpiacim Kristom, aby vedeli modlitbou posvätiť svoju chorobu a aby sa naučili zo samej modlitby čerpať silu ducha na znášanie bolestí.
Majú sa postarať o to, aby sa chorí podľa ich stavu postupne priviedli riadne pripravení k častej účasti na sviatosti pokánia a Eucharistie a predovšetkým, aby vo vhodnom čase prijali sväté pomazanie a viatikum.
44. Patrí sa, aby sa chorí modlievali buď sami alebo spolu so svojimi príbuznými, alebo s tými, čo sa o nich starajú. Modlitby nech čerpajú predovšetkým zo Svätého písma, a to tak, že rozjímajú nad textami, ktoré v Kristovi a v jeho diele objasňujú tajomstvo ľudskej choroby, alebo že sa vyberajú formuly modlitby a nábožné vzdychy zo žalmov a iných textov. Aby sa chorí mohli takto náležité modliť, treba im vyjsť v ústrety vhodnými pomôckami, ba kňazi sa z času na čas majú s nimi ochotne modliť.
45. Pri návšteve chorých kňaz môže v priateľskom rozhovore s chorým z vhodných prvkov pripraviť na spôsob krátkeho slávenia Božieho slova spoločné modlitby. K čítaniu Božieho slova sa má vhodne pripojiť modlitba, ktorú treba čerpať zo žalmov alebo z iných modlitieb, alebo z litánií. Na konci sa má chorému udeliť požehnanie, prípadne aj vkladaním rúk.
SVÄTÉ PRIJÍMANIE CHORÝCH
46. Duchovní pastieri nech sa postarajú, aby sa chorým a starým, hoci nie sú ťažko chorí a ani im nehrozí nebezpečenstvo smrti, poskytovala možnosť často, ba ak je to možné aj každodenne, najmä vo Veľkonočnom období, prijímať Eucharistiu. Prijímať môžu v hociktorú hodinu dňa. Chorým, ktorí nemôžu prijať Eucharistiu pod spôsobom chleba, je dovolené dať prijímanie iba pod spôsobom vína pri zachovaní toho, čo sa hovorí v č. 95. Tí, čo sa starajú o chorého, môžu spolu s ním prijať sväté prijímanie pri zachovaní toho, čo podľa práva treba zachovať.
47. Keď sa svätá Eucharistia nesie na prijímanie mimo kostola, sväté spôsoby sa majú niesť v schránke alebo v inej uzavretej nádobe v rúchu a spôsobom, ktoré zodpovedajú miestnym okolnostiam.
48. Tým, čo s chorým bývajú alebo sa oňho starajú, treba pripomenúť, aby v miestnosti chorého náležité pripravili stôl prikrytý obrusom, na ktorý sa položí Sviatosť. Treba sa postarať, ak je to zvyk, aj o nádobu s požehnanou vodou a o kropáč alebo malú ratolesť vhodnú na kropenie, ako aj o sviece na stôl.
* U nás sa dáva na stôl aj kríž a kvety.
ÚVODNÉ OBRADY
49. Kňaz, oblečený na túto posvätnú službu do primeraného rúcha, príde k chorému a vľúdne pozdraví jeho i ostatných prítomných. Môže to urobiť týmito slovami:
Pokoj tomuto domu a všetkým, čo v ňom bývajú.
Alebo:
Pokoj Pánov nech je s vami (s tebou).
Alebo:
Milosť nášho Pána Ježiša Krista a láska Boha Otca i spoločenstvo Ducha Svätého nech je s vami všetkými.
V. I s duchom tvojím.
Alebo:
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
V. Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána, Ježiša Krista.
Alebo: I s duchom tvojím.
Potom položí Sviatosť na stôl a spolu s prítomnými sa jej klania.
* Možno použiť niektorú z týchto formúl. Po nej treba zachovať chvíľu ticha.
1.
Klaniame sa ti, Pane Ježišu, v Najsvätejšej oltárnej sviatosti.
2.
Svätá hostina, pri ktorej prijímame Krista: slávi sa pamiatka jeho umučenia, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.
3.
Klaniam sa ti vrúcne, Bože večitý, pod spôsobom chleba z lásky ukrytý. Srdce moje tebe sa len oddáva, že si Pánom jeho, vďačne uznáva.
50. Ak uzná za vhodné, pokropí požehnanou vodou chorého a izbu a povie:
Táto požehnaná voda nech nám pripomenie náš krst i Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý nás vykúpil svojim umučením a zmŕtvychvstaním.
Úkon kajúcnosti
51. Ak je to potrebné, kňaz chorého sviatostne vyspovedá.
52. Ak sa chorý počas obradu nespovedá alebo ak budú prijímať aj iní, kňaz vyzve chorého a ostatných na úkon kajúcnosti:
Bratia a sestry, uznajme svoje hriechy, aby sme mohli mať účasť na posvätnom slávení.
Nasleduje chvíľa ticha.
1.
Vyznávam...
2.
Potom kňaz povie:
Zmiluj sa nad nami, Pane.
Všetci odpovedajú:
Lebo sme sa prehrešili proti tebe.
Kňaz:
Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo.
Všetci odpovedajú:
A daj nám svoju spásu.
3.
Kňaz:
Pane, ty si nám veľkonočným tajomstvom získal spásu; Pane, zmiluj sa. (Alebo: Kýrie, eléison.)
Všetci:
Pane zmiluj sa. (Alebo: Kýrie, eléison.)
Kňaz:
Ty stále obnovuješ medzi nami zázračnosť svojho umučenia; Kriste, zmiluj sa. (Alebo: Christe, eléison.)
Všetci:
Kriste zmiluj sa. (Alebo: Christe, eléison.)
Kňaz:
V prijímaní tvojho tela (a krvi) nám dávaš účasť na veľkonočnej obete; Pane, zmiluj sa. (Alebo: Kýrie, eléison.)
Všetci:
Pane, zmiluj sa. (Alebo: Kýrie, eléison.)
Kňaz uzavrie úkon kajúcnosti:
Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a privedie nás do života večného.
Všetci odpovedajú:
Amen.
ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA
53. Podľa okolností môže niekto z prítomných alebo sám kňaz prečítať text Svätého písma, napr.:
Jn 6, 54 -55
(Pán Ježiš hovorí:)
Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
Jn 6, 54 - 58
(Pán Ježiš hovorí:)
Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.
Jn 14, 6
(Pán Ježiš hovorí:)
Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.
Jn 14, 23
(Pán Ježiš hovorí:)
Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.
Jn 15, 4
(Pán Ježiš hovorí:)
Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.
1 Kor 11, 26
(Svätý apoštol Pavol hovorí:)
Vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.
Jn 14,27
(Pán Ježiš hovorí:)
Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.
Jn 15,5
(Pán Ježiš hovorí:)
Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.
1 Jn 4,16
(Svätý apoštol Ján hovorí:)
My, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.
Prečítaný text možno krátko vysvetliť.
SVÄTÉ PRIJÍMANIE
54. Potom kňaz týmito alebo podobnými slovami uvedie Modlitbu Pána:
A teraz spoločne prosme nebeského Otca a modlime sa, ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.
Všetci hovoria:
Otče náš...
55. Kňaz ukáže Najsvätejšiu sviatosť a povie:
Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu.
Chorý a tí, čo budú prijímať, hovoria:
Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.
56. Kňaz pristúpi k chorému, ukáže mu Sviatosť a povie:
Telo Kristovo. (Alebo: Krv Kristova.)
Chorý odpovie: Amen.
A prijíma.
Ostatní prijímajú Sviatosť zvyčajným spôsobom.
57. Po svätom prijímaní vysluhovateľ zvyčajne očistí si prsty a nádobku. Potom, ak je to vhodné, možno chvíľu zachovať posvätné ticho.
* Vysluhovateľ môže pomôcť chorému modliť sa zvolaniami, ako sú na konci obradu č. 58a.
Potom kňaz povie záverečnú modlitbu:
Modlime sa.
Pane, svätý Otče, všemohúci večný Bože, s dôverou ťa prosíme, nech prijatie Najsvätejšieho tela (Najsvätejšej krvi) nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ochraňuje a posilňuje tohto nášho brata (túto našu sestru), nech mu (jej) prinesie úľavu na tele i na duši a nech mu (jej) slúži na večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána.
V.. Amen.
Alebo (č. 235):
Modlime sa.
Bože, podľa tvojej vôle sme jedli z jedného chleba (a pili z jedného kalicha); prosíme ťa, pomôž nám žiť tak, aby sme sa všetci zjednotili v Kristovi a radostne pracovali na spáse sveta. Skrze Krista, nášho Pána.
V.. Amen.
Alebo (č. 236):
Modlime sa.
Ďakujeme ti, Otče, za posvätný chlieb a vrúcne ťa prosíme: nech pôsobí v nás tvoj Duch, aby sme si udržali úprimnú oddanosť k tebe, ktorú sme dostali v tejto sviatosti. Skrze Krista, nášho Pána.
V.. Amen.
* Alebo, vo Veľkonočnom období:
Modlime sa.
Bože, pri veľkonočnej hostine si nás posilnil sviatostným pokrmom; naplň nás všetkých svojím Duchom a v láske nám zjednoť srdcia i mysle. Skrze Krista, nášho Pána.
V. Amen.
ZÁVEREČNÉ OBRADY
58. Napokon kňaz chorého i prítomných požehná. Ak zostala Sviatosť, urobí s cibóriom znak kríža, ak nie, použije niektorý z nasledujúcich formulárov požehnania alebo formulár požehnania z omše.
1.
Nech ťa žehná Boh Otec.
V. Amen.
Nech ťa uzdraví Boží Syn.
V. Amen.
Nech ťa osvieti Duch Svätý.
V. Amen.
Nech ti ochraňuje telo a spasí tvoju dušu.
V. Amen.
Nech ti rozjasní srdce a nech ťa vedie do nebeského života.
V. Amen.
Aj vás všetkých tu prítomných nech žehná všemohúci Boh, Otec i Syn * i Duch Svätý.
V. Amen.
2.
Pán Ježiš Kristus nech u teba zostáva a nech ťa chráni.
V. Amen.
Nech je pred tebou, aby ťa viedol, nech je za tebou, aby ťa chránil.
V. Amen.
Nech zhliadne na teba, nech ťa opatruje a nech ťa žehná.
V. Amen.
Aj vás všetkých tu prítomných nech žehná všemohúci Boh, Otec i Syn * i Duch Svätý.
V. Amen.
3.
Požehnanie všemohúceho Boha, Otca i Syna S i Ducha Svätého * nech zostúpi na vás a zostane s vami navždy.
V. Amen.
* 58a. Vysluhovateľ môže podľa potreby v čase posvätného ticha pomôcť chorému modliť sa týmito zvolaniami:
1.
Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? (Ž 116,12).
Našiel (našla) som, koho moja duša miluje (Porov. Pies 3,4a).
Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne (Ž 34,4).
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky (Ž 107,1).
Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý (Ž 145,8).
2.
Pán môj a Boh môj (Jn 20, 28).
Ty si Mesiáš, Syn živého Boha (Mŕ 16,16).
Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus (Gal 2, 20).
Kto nás odlúči od Kristovej lásky? (Rim 8, 35).
Žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa (Gal 2, 20b).
Jemu sláva na veky. Amen (Rim 11, 36).
3.
Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho všetci ľudia: lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá na veky (Ž 117).
4.
Duša Kristova, posväť ma. Telo Kristovo, spas ma. Krv Kristova, opoj ma. Voda z boku Kristovho, obmy ma. Umučenie Kristovo, posilni ma. Ó, dobrý Ježišu, vyslyš ma. Do svojich svätých rán skry ma. Nedaj mi odlúčiť sa od teba. Pred zlým nepriateľom chráň ma. V hodinu mojej smrti povolaj ma. A daj mi prísť k tebe, aby som ťa chválil s tvojimi svätými na veky vekov. Amen.
59. Tento skrátený obrad sa použije vtedy, keď sa sväté prijímanie dáva viacerým chorým, ktorí sú v rozličných miestach toho istého domu, napr. v nemocniciach.
Podľa okolností možno tu pridať niektoré prvky z riadneho obradu.
60. Kňaz vo vhodnom čase ešte pred podávaním svätého prijímania vyspovedá chorých, ktorí sa chcú spovedať.
61. Obrad sa môže začať v kostole alebo v kaplnke, alebo v prvej miestnosti.
Kňaz povie túto antifónu alebo niektorú formulu, ako je v č. 49:
Svätá hostina, pri ktorej prijímame Krista: slávi sa pamiatka jeho umučenia, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.
62. Kňaz, ktorého podľa vhodnosti sprevádza niekto zo sviecou, pristúpi k chorým a povie raz všetkým chorým, ktorí sú v tej istej miestnosti alebo jednotlivým prijímajúcim:
Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu.
Každý, kto prijíma, povie:
Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.
A prijme Sviatosť zvyčajným spôsobom.
63. Záverečná modlitba sa povie buď v kostole alebo v kaplnke, alebo v poslednej miestnosti. Požehnanie sa vynechá.