VIATIKUM

93. Je úlohou farára a iných kňazov, ktorým je zverená duchovná starost­livosť o chorých, starať sa, aby chorí, ktorí sú v blízkom nebezpečenstve smrti, boli posilnení svätým viatikom Kristovho tela a krvi. Preto treba podľa vec­ných a osobných okolností pastoračné vhodne pripraviť chorého a jeho ro­dinu, ako aj tých, čo sa starajú o chorého.

94. Viatikum možno udeliť chorému v omši, ak sa eucharistické slávenie koná pri chorom (č. 26), alebo mimo omše, podľa obradu a smerníc ďalej uve­dených.

95. Tým, čo nemôžu prijať Eucharistiu pod spôsobom chleba, je dovolené udeliť ju pod spôsobom vína. Ak sa omša neslávi pri chorom, krv Pána sa po omši uchová v náležité prikrytom a vo svätostánku uloženom kalichu. K cho­rému sa nesie v nádobke uzavretej tak, aby sa úplne vylúčilo nebezpečenstvo, že sa Krv vyleje. Pri vysluhovaní sviatosti sa v jednotlivých prípadoch má vy­brať jeden zo spôsobov, ktoré sa uvádzajú na udeľovanie prijímania pod obi­dvoma spôsobmi, ten, ktorý je najvhodnejší. Ak po prijímaní zostalo niečo z predrahej Krvi, prijme to vysluhovateľ a postará sa aj o náležitú ablúciu.

96. Pod obidvoma spôsobmi môžu prijať sväté prijímanie všetci, čo sa zú­častnili na tomto slávení.

VIATIKUM POČAS OMŠE

97. Keď sa viatikum udeľuje v omši, berie sa omša Pri vysluhovaní viatika alebo omša O najsvätejšej Eucharistii. Kňaz sa oblečie do posvätného rúcha bielej farby. Keď je nedeľa v Adventnom, Pôstnom a Veľkonočnom období, nejaká slávnosť alebo Popolcová streda, alebo féria Veľkého týždňa, berie sa omša dňa, pričom sa, ak je to vhodné, použije vlastná formula záverečného požehna­nia (č. 79,237) alebo formula, ktorá sa používa na konci omše.

Čítania sa berú z omšového lekcionára (V.) alebo z tých, ktoré sa uvádzajú ďalej (č. 247n. alebo 153n.) Môžu sa však vybrať aj iné čítania, ak by to bolo na osoh chorému a prítomným.

Keď sa však zakazuje votívna omša, jedno z čítaní sa môže vziať z tých textov, o ktorých sa už hovorilo, nie však vtedy, ak je Posvätné trojdnie, sláv­nosť Narodenia Pána, Zjavenia Pána, Nanebovstúpenia Pána, Zoslania Ducha Svätého, Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi alebo iná prikázaná slávnosť.

98. Ak je to potrebné, kňaz má prijať sviatostné vyznanie pred slávením omše.

99. Omša sa má sláviť zvyčajným spôsobom; kňaz však má dbať na to, čo nasleduje:

a) po evanjeliu, ak je to vhodné, kňaz môže mať krátku homíliu na po­svätný text. V nej vysvetlí význam a dôležitosť viatika (Porov. č. 26 - 28); pri­tom však má mať pred očami stav chorého a postoj ostatných osôb;

b) na konci homílie, ak sa koná obnovenie krstnej viery, chorého po­vzbudí, aby si obnovil krstnú vieru (č. 108); toto vyznanie viery nahrádza om­šové Krédo;

c) spoločnú modlitbu treba prispôsobiť tomuto sláveniu, pričom sa texty berú z tých, ktoré sa uvádzajú ďalej (č. 109); ak si však chorý už predtým ob­novil vyznanie viery a ak sa predvída, že chorý by sa veľmi unavil, spoločnú modlitbu možno vynechať;

d) kňaz a ostatní prítomní môžu dať chorému znak pokoja tam, kde to stanovuje omšový poriadok;

e) chorý a ostatní prítomní môžu prijímať pod obidvoma spôsobmi; pri po­dávaní prijímania chorému kňaz použije formulu na udelenie viatika (č. 112);

f) pri požehnaní na konci omše kňaz môže použiť osobitnú formulu (č. 79, 237) a k nej pridať formulu úplných odpustkov v okamihu smrti, ktorá sa začína slovami: Pre posvätné tajomstvá (č. 106).

VlATIKUM MIMO OMŠE

100. Ak sa chorý chce spovedať (na čo kňaz musí byť veľmi pozorný), kňaz má vypočuť jeho spoveď, ak možno, ešte pred vysluhovaním viatika. Keď sa sviatostná spoveď má konať v samom slávení, má sa konať na začiatku obradu. Ak sa chorý nespovedá v rámci obradu, alebo ak na prijímanie pôjdu aj iní, má sa vhodne použiť úkon kajúcnosti.

UVODNE OBRADY

101. Kňaz, oblečený na túto posvätnú službu do primeraného rúcha, príde k chorému a vľúdne pozdraví jeho i ostatných prítomných. Môže to urobiť týmito slovami:

Pokoj tomuto domu a všetkým, čo v ňom bývajú.

Alebo: Pokoj Pánov nech je s vami (s tebou).

Iné formuly pozdravu pozri v č. 230 - 231.

Potom položí Sviatosť na stôl a spolu s prítomnými sa jej klania. * Možno použiť niektorú z nasledujúcich formúl. Po nej treba zachovať chvíľu ticha.

1.

Klaniame sa ti, Pane Ježišu, v Najsvätejšej oltárnej sviatosti.

2.

Svätá hostina, pri ktorej prijímame Krista: slávi sa pamiatka jeho umučenia, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.

3.

Klaniam sa ti vrúcne, Bože večitý, pod spôsobom chleba z lásky ukrytý. Srdce moje tebe sa len oddáva, že si Pánom jeho, vďačne uznáva.

102. Ak uzná za vhodné, pokropí požehnanou vodou chorého a izbu a povie:

Táto požehnaná voda nech nám pripomenie náš krst i Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý nás vykúpil svojim umučením a zmŕtvychvstaním.

103. Potom nasledujúcim alebo iným príhovorom, ktorý by lepšie vyho­voval stavu chorého, povzbudí prítomných:

Drahí bratia a sestry, Pán Ježiš prv ako prešiel z tohto sveta k Otcovi, zanechal nám sviatosť svojho tela a krvi, aby sme v hodine nášho prechodu z tohto sveta k nemu, posilnení viatikom jeho tela a krvi, boli vystrojení zálohom zmŕtvychvstania. Spojení s naším bratom (s našou sestrou) v láske modlime sa zaňho (za ňu).

Úkon kajúcnosti

104. Ak treba, kňaz chorého vyspovedá. V prípade potreby stačí aj vše­obecné vyznanie, ak sa to nedá inak.

105. Ak sa chorý nespovedá alebo ak budú prijímať aj iní, kňaz vyzve cho­rého a ostatných na úkon kajúcnosti:

1.

Bratia a sestry, uznajme svoje hriechy, aby sme mohli mať účasť na posvätnom slávení.

Nasleduje chvíľa ticha.

1.

Vyznávam...

2.

Potom kňaz povie:

Zmiluj sa nad nami, Pane.

Všetci odpovedajú:

Lebo sme sa prehrešili proti tebe.

Kňaz:

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo.

Všetci odpovedajú:

A daj nám svoju spásu.

3.

Kňaz:

Pane, ty si nám veľkonočným tajomstvom získal spásu; Pane, zmiluj sa. (Alebo: Kýrie, eléison.)

Všetci:

Pane zmiluj sa. (Alebo: Kýrie, eléison.)

Kňaz:

Ty stále obnovuješ medzi nami zázračnosť svojho umučenia; Kriste, zmiluj sa. (Alebo: Christe, eléison.)

Všetci:

Kriste zmiluj sa. (Alebo: Christe, eléison.)

Kňaz:

V prijímaní tvojho tela (a krvi) nám dávaš účasť na veľkonočnej obete; Pane, zmiluj sa. (Alebo: Kýrie, eléison.)

Všetci:

Pane, zmiluj sa. (Alebo: Kýrie, eléison.)

Kňaz uzavrie úkon kajúcnosti:

Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a privedie nás do života večného.

Všetci odpovedajú:

Amen.

106. Sviatosť pokánia alebo úkon kajúcnosti možno zakončiť udelením úplných odpustkov v okamihu smrti. Kňaz na úvod povie:

* Aby náš chorý brat (naša chorá sestra) získal (získala) odpustenie dočasných trestov za hriechy, udelím mu (jej) úplné odpustky: Ja, na základe splnomocnenia, ktoré mám od Apoštolskej stolice, udeľujem ti úplné odpustky a odpustenie všetkých hriechov v mene Otca i Syna + i Ducha Svätého.

V. Amen.

Alebo:

Pre posvätné tajomstvá vykúpenia ľudstva nech ti všemohúci Boh odpustí všetky tresty terajšieho i budúceho života, nech ti otvorí brány raja a vovedie ťa do večných radostí.

V. Amen.

ČÍTANIE BOŽIEHO SLOVA

107. Je veľmi vhodné, ak niekto z prítomných alebo sám kňaz prečíta krátky text Svätého písma, napr.:

Jn 6, 54 -55

(Pán Ježiš hovorí:)

Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.

Jn 6, 54-58

(Pán Ježiš hovorí:)

Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.

Jn 14,6

(Pán Ježiš hovorí:)

Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.

Jn 14, 23

(Pán Ježiš hovorí:)

Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.

Jn 15, 4

(Pán Ježiš hovorí:)

Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neos­tanete vo mne.

1 Kor 11, 26

(Svätý apoštol Pavol hovorí:)

Vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zves­tujete Pánovu smrť, kým nepríde.

Možno vybrať aj iný primeraný text z tých, ktoré sa uvádzajú v č. 247n. alebo z textov pre liturgiu chorých v č. 153n. Podľa okolností text možno krát­ko vysvetliť.

VYZNANIE KRSTNEJ VIERY

108. Patrí sa, aby si chorý pred prijatím viatika obnovil vyznanie krstnej viery. Kňaz krátko uvedie chorého do vyznania krstnej viery týmito alebo po­dobnými slovami:

* Pri krste si sa stal (stala) adoptovaným Božím dieťaťom a dedičom prisľúbenia večného života. Obnov si teraz vyznanie krstnej viery.

Potom sa kňaz pýta:

Veríš v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme?

Chorý: Verím.

Kňaz:

Veríš v Ježiša Krista, jeho jediného Syna a nášho Pána, narodeného z Márie Panny, umučeného a pochovaného, ktorý vstal z mŕtvych a sedí po pravici Otca?

Chorý:

Verím.

Kňaz:

Veríš v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný?

Chorý: Verím.

LITÁNIOVÉ PROSBY

109. Ak to dovoľuje stav chorého, nasledujú krátke litániové prosby tý­mito alebo podobnými slovami a chorý, ak môže, a prítomní odpovedajú na prosby:

Drahí bratia a sestry jednomyseľne vzývajme nášho Pána Ježiša Krista.

Volajme spoločne: Pane, vyslyš nás.

Pane Ježišu, ty si nás miloval až do krajnosti a vydal si sa na smrť, aby si nám dal život; preto ťa vrúcne prosíme za nášho brata (za našu sestru).

V. Pane, vyslyš nás.

Pane Ježišu, ty si povedal: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život; preto ťa vrúcne prosíme za nášho brata (za našu sestru).

V. Pane, vyslyš nás.

Pane Ježišu, ty nás pozývaš na tú hostinu, kde už nebude ani bolesti, ani plaču, ani smútku, ani odlúčenia; preto ťa vrúcne prosíme za nášho brata (za našu sestru).

V. Pane, vyslyš nás.

VlATIKUM

110. Úvod k Modlitbe Pána povie kňaz týmito alebo podobnými slovami:

A teraz spoločne prosme nebeského Otca a modlime sa, ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.

A všetci hovoria:

Otče náš, ...

111. Kňaz ukáže Najsvätejšiu sviatosť a povie:

Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu.

Chorý, ak môže, a tí, čo budú prijímať, hovoria:

Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.

112. Kňaz pristúpi k chorému, ukáže mu Sviatosť a povie:

Telo Kristovo. (Alebo: Krv Kristova.)

Chorý odpovie: Amen.

A hneď, alebo až po prijatí Sviatosti, kňaz dodá:

Sám Kristus Pán nech ťa chráni a vovedie do života večného.

Chorý odpovie:

Amen.

Prítomní, ktorí chcú prijímať, prijímajú Sviatosť zvyčajným spôsobom.

113. Po prijímaní kňaz zvyčajne koná purifikáciu.

Podľa okolností možno zachovať chvíľu posvätného ticha.

* 113a. Kňaz môže podľa potreby v čase posvätného ticha chorému po­môcť modliť sa týmito zvolaniami:

1.

Pán môj a Boh môj (Jn 20, 28).

Ty si Mesiáš, Syn živého Boha (Mt 16,16).

Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus (Gal 2, 20).

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? (Rim 8, 35).

Žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa (Gal 2, 20b).

Jemu sláva na veky. Amen (Rim 11, 36).

2. (Vzdychy k najsvätejšiemu Spasiteľovi)

Duša Kristova, posväť ma.

Telo Kristovo, spas ma. Krv Kristova, opoj ma. Voda z boku Kristovho, obmy ma. Umučenie Kristovo, posilni ma. Ó, dobrý Ježišu, vyslyš ma. Do svojich svätých rán skry ma. Nedaj mi odlúčiť sa od teba. Pred zlým nepriateľom chráň ma. V hodinu mojej smrti povolaj ma. A daj mi prísť k tebe, aby som ťa chválil s tvojimi svätými na veky vekov. Amen.

MODLITBA PO PRIJÍMANÍ

114. Kňaz povie záverečnú modlitbu:

Modlime sa.

Otče, tvoj Syn je našou cestou, pravdou a životom; láskavo zhliadni na svojho služobníka M. (na svoju služobnicu M.), ktorý (ktorá) verí tvojim prísľubom; daj, nech posilnený (posilnená) telom a krvou tvojho Syna v pokoji kráča do tvojho kráľovstva. Skrze Krista, nášho Pána.

V. Amen.

Alebo:

Modlime sa.

Bože, ty si večná spása tých, čo veria v teba; prosíme ťa, daj, aby tvoj služobník M. (tvoja služobnica M.), ktorého (ktorú) si posilnil nebeským chlebom a nápojom, bezpečne došiel (došla) do kráľovstva svetla a života. Skrze Krista, nášho Pána.

V. Amen.

Alebo:

Modlime sa.

Pane, svätý Otče, všemohúci večný Bože, s dôverou ťa prosíme, nech prijatie Najsvätejšieho tela (Najsvätejšej krvi) nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ochraňuje a posilňuje tohto nášho brata (túto našu sestru), nech mu (jej) prinesie úľavu na tele i na duši a nech mu (jej) slúži na večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána.

V. Amen.

ZÁVEREČNÉ OBRADY

Napokon kňaz chorého i prítomných požehná. Ak zostala Sviatosť, ňou môže požehnať chorého tak, že ňou urobí znak kríža.

1

Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec i Syn * i Duch Svätý.

V. Amen.

2

Nech ťa žehná Boh Otec.

V. Amen.

Nech ťa uzdraví Boží Syn.

V. Amen.

Nech ťa osvieti Duch Svätý,

V. Amen.

Nech ti ochraňuje telo a spasí tvoju dušu.

V. Amen.

Nech ti rozjasní srdce a nech ťa vedie do nebeského života.

V. Amen.

Aj vás všetkých tu prítomných nech žehná všemohúci Boh, Otec i Syn * i Duch Svätý.

V. Amen.

3.

Pán Ježiš Kristus nech u teba zostáva a nech ťa chráni,  

V. Amen.

Nech je pred tebou, aby ťa viedol, nech je za tebou, aby ťa chránil.

V. Amen.

Nech zhliadne na teba, nech ťa opatruje a nech ťa žehná.

V. Amen.

Aj vás všetkých tu prítomných nech žehná všemohúci Boh, Otec i Syn * i Duch Svätý.

V. Amen.

4.

Požehnanie všemohúceho Boha, Otca i Syna * i Ducha Svätého nech zostúpi na vás a zostane s vami navždy.

V. Amen.

Napokon kňaz i prítomní môžu dať chorému znak pokoja.